Bajkom cez 12 Tajchov

Letá sú ostatné roky horúce, na môj vkus až veľmi, preto ak je možnosť skombinovať cyklistku s dobrým kúpaním, ihneď som za. Príležitosť sa mi naskytla hneď v prvý deň nášho MTB výletu, ktorý sa udial v r. 2024 po strednom Slovensku. Tajchy (a chuť zaplávať si vo väčšine z nich!).

Pre nezasvätených, Tajchy sú historické vodné nádrže, ktoré pred stáročiami vybudovali vynaliezaví baníci na strednom Slovensku. Tieto zázraky inžinierstva nielenže poháňali banícky priemysel, ale v súčasnosti slúžia ako malebné miesta na kúpanie, rybolov a leňošenie. V podstate sú to skryté skvosty Slovenska - a ja som bol odhodlaný sa v čo najväčšom počte z nich okúpať.

Dovoľte mi však vrátiť sa späť. Naše každoročné dobrodružstvo je už tradíciou: traja kamaráti z Košíc, ktorí každý rok okolo 12. júla objavujú nový kút Slovenska. Tentoraz sme si vybrali okolie Banskej Štiavnice, Zvolena a Kremnice - kraj bohatý na históriu, kopce a, samozrejme, Tajchy.

Trasa je vopred daná, denné porcie km sa upravujú podľa terénu, nálady, počasia a možnosti ubytovania. Tentoraz v štýle ubytovanie pod strechou, čiže relatívne na ľahko.

Ešte vo vlaku z Košíc do Zvolena oboznamujem kamarátov o tom, že 1.deň pôjdem sólo vlastnú trasu, zameranú na návštevu čo najviac tajchov a samozrejme spojenú s kúpaním sa v nich. Potrebujem sa trocha otestovať a sólo jazda mi dáva dokonalú voľnosť a možnosti oddychu. tajch Kamaráti nemajú námietky, dohoda je, že večer sa všetci stretneme na ubytovaní.

Spoločne vyrážame zo Zvolena, pod Pustým hradom sa naše cesty rozchádzajú a ja už pokračujem sám v ústrety vlastnej trasy. Terén je nenáročný, lesná c-asfaltka, neskôr šotolina. Stúpanie mierne, neskôr klesania už po deravej zvážnici z hlbokými mlákami po nedávnom daždi.. Po hodine jazdy vychádzam z lesa na lúky a cez obce Bacúrov a Dubové smerujem sa do kopcov po Barborskej ceste.

Nohy šliapu výborne, v tieni stromov je celkom príjemne, viem, že po výdatnom stúpaní ma čaká iba nedlhý zjazd a som pri svojom dnešnom 1.tajchu. tajch Banský Studenec a Kolpašský tajch je miesto môjho prvého zastavenia.

Príkra hrádza a za ňou krásne, slnkom zaliate, modré jazero. Všade pohoda, ľudí pomenej. Presne tak som si to predstavoval. O chvíľu i ja som súčasťou tejto pohody, ponáram sa do čistej a príjemne teplej vody. Chvíľu plávam, opaľujem sa. Nechce sa mi odtiaľ odísť, no som iba na začiatku, po krátkom občerstvení poberám sa ďalej.

Po cca 20min. som na okraji Banskej Štiavnice, mesta s nebývalou históriou, nádhernými stavbami. Teraz však nieto času obdivovať centrum mesta, smerujem sa cez sídlisko hore po lúkach. Tu v mestskej aglomerácií naplno cítiť tropickú horúčavu dnešného dňa, pocitovo je aj o 10°C viac ako v Studenci. Je to ako v rozpálenej vyhni, keď šliapem popod miestnu kalváriu, vzduch sa takmer nehýbe.

Svižným zjazdom prichádzam k tajchu tajch č.2, Belianskému. Opäť sa ponáram do vody, voda už nie je tak priezračná ako na Studenci, ale stále pôsobí dobre. Doplním tekutiny a o 15min. šliapem ďalej.

Nasleduje stúpanie po rozpálenej asfaltke a to mi pripomenulo, že s tu „plynom“ treba narábať veľmi jemne. Jazyk mám vyplazený ako pes, som rád, že po chvíli opúšťam rušnú cestu a vhupnem do tieňa banskej cestičky.

Ďalší tajch /č.3/po ceste je Rozgrund.tajch Chcel som obdivovať štíhlosť jeho hrádze a čistotu vody, no vstup naň je pre verejnosť z dôvodu ochrany zdroja pitnej vody vylúčený. A tak obdivujem aspoň miestny prívodný kanál. U nás na východe nič také nie je. Tajch si teda odfotím iba z lesa, otáčam sa a mierim na západ.

V peknom lesnom prostredí prichádzam na osadu Banky a na Bančiansky tajch,tajch v poradí č.4. Je to malý tajch, voda tu už z ďaleka nie je taká svieža ako v predchádzajúcich prípadoch. V doline nieto vodovodu, jediná studnička v hornej časti osady má však dostatok vody a tak môžem smelo pokračovať do ostrého stúpania na hrebeň k samote, zvanej Hadová. Nachádzam tu kľud, ľahký vetrík ohýna steblá uschýnajúcej trávy, koncert svrčkov neustáva...chvíľu oddychujem.

Čaká má nádherný lesný zjazd na Hodrušské jazerá. Na tom Dolnom jazere/tajchtajch č.5/ sa okúpem a vidím, že ani tu voda nedosahuje kvality Kolbašského jazera.

V reštaurácií oproti sa rozhodnem pre neskorý obed. V tej istej reštaurácii, kde som obedoval, chce podnikateľka zaúčtovať zvlášť pitnú vodu do fľaše /na bajk/, 1dcl/10cent.

Za daných podmienok/chata je napojená na vodovod/považujem toto za nie veľmi ústretové.

No nieto času zaťažovať sa nad miestnymi pomermi, odchádzam a smerujem na Horné Hodrušské jazerotajch /tajch č.6/. S umelou plážou a zvodidlami na hrádzi, mi príde toto, ako doteraz najmenej pôsobivé. Veľmi nezaujme ani fádne, sťa na pol dokončené okolie blízkeho hotela a športoviska. tajch.

Pretože čaká má dlhší výšľap na hrebeň, kávička v miestnom bufete príde akurát vhod. Asi po 30min stúpania som nakoniec na hrebeni a zastavujem sa pri akejsi bažine.

Až pri lepšom pohľade zistím, že i toto bol kedysi tajch /č.7/. Volá sa to tu Červená studňa.tajch Napriek tomu bolo fascinujúce uvažovať o jeho minulom živote ako o kľúčovej súčasti banského vodného systému.

Odtiaľ už nemám ďaleko na tajch /č.8/ Ottergrund,tajch najvyššie položený tajch zo všetkých vôbec. tajch Výhľad na mesto je úchvatný, deň sa pomaly blíži k večeru, tiene sa predlžujú. Rýchlo čosi pofotím a poberám sa preč. Hneď za tajchom sa napájam na jeden zo množstva banských chodníčkov. Sú to také traily, je radosť po nich jazdiť. Kľukatý zjazd a opäť civilizácia.

Víta ma krik, čľapot vody, som na Klingeri,tajch asi najznámejšom miestnom tajchu, mojom v poradí č.9. Je už večer, tu slnko zapadlo, fotím, nezdržujem sa, idem ďalej. tajch Volím asfaltku a po chvílke stúpania sa dostávam do Kremnických baní. Aj tu sú/ako všade vôkol/ strmé a úzke uličky, jednu takú si vyberám na prejazd.

Prichádzam na Veľký Vindšachtský tajch /č.10/, tu si dávam pauzu, popíjam kofolu a sledujem okolie. Rybári, štamgasti, rekreanti. Už sa nekúpem, aj by som, ale už nevládzem :-)tajch Nesedím dlho, opäť zdvíham kotvu a o chvíľu som na Veľkom Richňavskom tajchu /č.11/,tajch ten nie je tak učupený medzi horami, tu ešte svieti neskoré, večerné slnko. Svetlo naberá červený odtieň. Dievčatá v miestnom bufete obsluhujú posledných zákazníkov, opätujem im úsmev a stáčam sa na Kopanice.

Aj teraz vidím, že takmer každý kanál na prívod vody do tajchov je zároveň i komunikácia a nie hocijaká. Teraz si pálim popri jednom takom, podklad je tvrdý, rýchly, ide sa mi skvele. Zastavujem až na lúke, výhľad je magický. Neznáme kopce v opare večera, slabo osvetlené zapadajúcim slnkom. Kľud, ani lístok sa nepohne. Blažená chvíľa. Postrčím bajk a po kamenistej ceste schádzam na Kopanice. Aj tu sa zastavil život, sporadicky niekde počuť hlasy, ináč nikde nikoho. Vchádzam na hrádzu Moderštôlne,tajch Moderštôlne, pre mňa dnes posledného tajchu, v poradí č.12. Hladina jemne sčerená, ktosi si vychutnáva večerné kúpanie. Súmrak pomaly balí miestnu scénu do tmy. Dávam zbohom i tomuto miestu a ponáhľam sa do osady. Podarí sa mi ešte stihnúť západ slnka, zážitkami som prešpikovaný na prasknutie. Idem chvíľu po hrebienku a potom už len klesám po lese. Zapínam lampu, únava vrcholí, len opatrne, stále si prízvukujem. Zjazd nie a nie skončiť. Konečne, Hodruša-Hámre,

ubytovňa, kamaráti, sprcha, večera...Všetci traja debatujeme a potom usíname ako na povel. Zajtra pokračujeme ďalej. tajch tally!

Martin.